Neplánovaný výlet do Budapešti som využil na návštevu prvého permanentného ihriska Spiritus Disc Golf Park. Vďaka niektorým miestnym nadšencom tu vzniklo nedávno 14 jamkové ihrisko (7 košov), na jednom z menších kopcov tohoto európskeho veľkomesta. Ihrisko je samozrejme zadarmo, na hru potrebujete len disk.
Odporúčam vyskúšať.
Disgolfové (po)blúznenie po Makovsky
Nedeľa podvečer:
Krásnu kysuckú prírodu sme aj tento rok opúšťali s makovníkom na cestu. Tradičná cena pre víťazov a umiestnených na Majstrovstvách Slovenska v discgolfe - domáci makovský makovník - postupne mizol v ústach. Mňam. Spokojný koniec prázdnin, napínavý začiatok roka školského, zážitkový víkend. Unavení, diskutujúci s neskutočnou kulisou v aute - dve vrieskajúce príšery: alias deti Hugo s Leom si dali poobedného šlofíka rovná sa priveľa energie, následne „trpeli“ pripútaní v autosedačkách - tešiac netešiac trielili sme domov. Zavŕšili sme tri dni discgolfblúznenia v Makove za účasti 32 hráčov čechoslovákov a iných - anglicky hovoriacich zblúdilcov.
Nedeľa poobedie:
Zdravo vyčerpaní po dvoch dňoch „turistikovania“ si hráči plnili bruchá pri vyhlasovaní výsledkov chutnou papanicou v jedálni Ski apartmánov Makov. Vidličky a nože, poniektorí vymenili za diplomy, makovníky a víťazi v kategórii open a women – Lukáš Jedlička (obhájil minuloročné víťazstvo) a Katka Boďová aj pobytový poukaz. Pršavohmlové počasie bolo tiež účastné a statočne sprevádzalo disgolfistov počas celého turnaja. Finálový šesť jamkový zbeh makovskou zjazdovkou bol plný napätia, nakoľko o mužskom víťazovi rozhodol až záverečný rozstrel Jedľa – Čiri (mimochodom majster Slovenska, musela som spomenúť, aby sme nemali tichú domácnosť) na poslednej jamke, na rozdiel od ženského finále, ktoré malo jasnú favoritku. Ocenenia boli udelené aj v oblasti nováčik a junior – obe uchmatol Lukáš Kvetan. Keby som aktívne hrala discgolf, chcela by som sa volať Lukáš, ide im karta. Gratulujem víťazom, nevíťazom, všetkým discgolfuchtivým.
Nedeľa doobedie:
O finálových účastníkoch muži Jedľa, Čiri, Rišo, Kasho, Branky a ženy Katka, Bea, Julka, Sisa definitívne rozhodlo tretie kolo. Pozostávalo z deviatich jamiek umne rozmiestnených po osade Greguše (inak v piatok pri tvorbe ihriska to bolo husté, radšej som nemala spomenúť, aby nebola tichá domácnosť). Nebyť hmly aj by sa pokochať dalo výhľadom na slovenské kopce a stráne pripomínajúce diela Martina Benku. Ale žblnk v topánkach je tiež zážitok. My neaktívni sme pozorovali po kopci roztrúsených, disky hádzajúcich, vzápätí hľadajúcich priaznivcov discgolfového blúznenia z pohodlia hotelového balkóna, ujedajúc zázrivské korbáčiky a pochlipkávajúc teplý čajík. I tak še da :-). Raňajšie prebúdzanie zvládli takmer všetci bez väčších problémov. Chuť hrať je silnejšia ako káva bez mlieka.
Sobotný večer:
Cink, cink, cink, cink, puting kontest pri umelom osvetlení bol príjemným zavŕšením náročného dňa, pivko v ruke, pohoda, spokojnosť, či? Večera zdravo štipľavá, vírivka relaxačno uvoľňujúca, debata nákazlivo pokojná. Druhé kolo skrátená na 9 jamiek, počasiu nerozkážeš a príroda sa tiež nepýta, či už môže vypnúť svetlá. Konečne do suchého.
Sobota prvé kolo:
Spokojné žalúdky, suché ponožky, už vieme, čo nás čaká a neminie v ďalších kolách. To prvé down. Dážď, hmla, postrácané disky, zábava, pohyb, čerstvý vzduch a vzruch z hrania. Skupinky nadšencov sa pomaly vracajú do hotela. 16 jamiek, 2 ihriská, chvíľkami neviditeľné koše a stále prítomné nadšenie z vydareného, sklamanie z pokazeného, ešteže máme schopnosť zabúdať. Diskusie, hodnotenia, dojmy.
Toto všetko sa stalo po tom ako sa to začalo. ŠTART!
A na konci začiatku – kofola, kebab, pizza, Stupava a meeting organizačného týmu.
O rok držím palce.
Matka Čirica